Milenarizmus-Chiliazmus
0.7. Čo hovorí Zjavenie apoštola Jána o dvoch zmŕtvychvstaniach a o tisícich rokoch?
O týchto dvoch zmŕtvychvstaniach hovoril apoštol Ján v Knihe zjavenia (Apokalypsa) tak, že niektorí z našich kresťanov prvé zmŕtvychvstanie nepochopili, ale premenili ho na akési smiešne bájky.
V spomenutej knihe hovorí apoštol Ján: "Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov." (Zjv 20, 1 ‒ 6).
Pre tieto slová z knihy niektorí pripúšťali, že prvé zmŕtvychvstanie bude telesné a z ostatného ich zaujal najmä počet tisíc rokov, akoby bol potrebný taký dlhý sobotný odpočinok, totiž sviatočné prerušenie práce po námahách šesť tisíc rokov, odkedy bol človek stvorený a pre veľký hriech vyhnaný z raja rozkoše do bied smrteľného života, a keďže je napísané: "U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň" (2 Pt 3, 8), po uplynutí šesť tisíc rokov (akoby šesť dní) má prísť siedmy deň odpočinku za posledných tisíc rokov, v ktorých majú vstať z mŕtvych svätí, aby slávili ten odpočinok. Táto mienka by bola napokon prijateľná, keby sa verilo, že svätí pri tomto odpočinku budú požívať nejaké duchovné potešenia, plynúce z Božej prítomnosti. Aj my sme kedysi zastávali tento názor. Ak sa však niekto nazdáva, že tí, čo vtedy vstanú z mŕtvych, budú sa oddávať nemiernym hostinám, na ktorých bude toľko jedenia a pitia, že účastníci nielen nezachovajú nijakú mieru, ale ešte aj prekročia každú mieru, akú si len môžeme predstaviť, potom takým veciam môžu veriť naozaj len telesní ľudia. Tí ľudia, ktorých môžeme nazvať duchovnými, takýchto telesných volajú gréckym slovom "chiliastai", čo by sa dalo v doslovnom preklade povedať "tisícnici" alebo "tisícročníci" (chiliasti ‒ po latinsky "miliarii"). Bolo by veľmi zdĺhavé vyvracať ich názory v podrobnostiach. Namiesto toho treba ukázať, ako sa má slovám Písma rozumieť.
Kniha dvadsiata
Prehľad dvadsiatej knihy
Posledný súd, ktorý je vstupnou bránou do večnej radosti, alebo do večného zatratenia, je predmetom dvadsiatej knihy. Tento súd sa volá posledný preto, že sa s konečnou platnosťou a na všetky veky rozhodne o dobrých a zlých. Dôkazy o poslednom súde sú uvedené najprv z Nového zákona a potom aj zo Starého. Podľa svedectva sv. Matúša posledný súd vykoná sám Ježiš Kristus, a to tým, že rozdelí dobrých od zlých. Zmŕtvychvstanie, ktoré bude na konci sveta, sa volá druhým zmŕtvychvstaním, lebo prvé zmŕtvychvstanie je na tejto zemi, keď človek vstáva z hrobu hriechov, t. j. keď zanecháva hriechy a dušu si očistí spasiteľným pokáním. Druhé zmŕtvychvstanie bude k životu len pre tých, ktorí za života na zemi prešli a prechádzali prvým zmŕtvychvstaním, t. j. zmŕtvychvstaním duše.
V Zjavení Jánovom je reč o tisícročnej ríši Kristovej. Nebude to tisícročná ríša po zmŕtvychvstaní, ako chceli chiliasti, ale vzťahuje sa to na neviditeľnú Božiu cirkev od príchodu Krista až po koniec sveta, zatiaľ, čo je diabol priviazaný. Myslí sa na pospolitosť vyvolených na zemi, v ktorých vládne Kristus, zatiaľ čo je diabol proti nim bezmocný, lebo je sviazaný. Sviazanie a priviazanie diabla neznamená úplné zrušenie diabolskej moci, ale značí len silné obmedzenie. Bezprostredne pred súdom bude diabol odviazaný, pustený, aby s celou svojou silou a zúrivosťou útočil na všetkých ľudí, ale Cirkev bude vtedy už vnútorne posilnená, takže len málo od nej odpadne, ba bude ešte rásť v čase veľkého odpadu od Boha. Počas tisícročného kráľovstva vládnu svätí a vyvolení s Kristom. Písmo spomína pozemské nebeské kráľovstvo Cirkev, v ktorej účasť na vláde s Kristom majú len takí členovia, ktorí patria k Cirkvi nielen navonok, ale aj vnútorne. Na konci tisícročia bude posledné veľké prenasledovanie Antikristovo, ktorý bude zúriť proti Cirkvi vo všetkých národoch. Všetkých tých, ktorí budú zúriť proti Cirkvi, zožerie oheň, pravda, ešte nie ten pekelný, ale oheň hnevu a nenávisti nad stálosťou príslušníkov Cirkvi. Toto prenasledovanie bude trvať tri a pol roka. Potom príde súd a odmena pre dobrých a trest pre zlých, ktorí nebudú zapísaní v knihe života. Pre spravodlivých dá Boh nové nebo a novú zem, zatiaľ čo stará zem bude zničená ohňom aj so svetom.
Tí spravodliví, ktorí na zemi tvoria boží štát, budú po súde tvoriť nový Jeruzalem, s novým životom, prispôsobeným novým podmienkam.
O poslednom súde a všetkom, čo s tým súvisí, hovorí sv. Peter vo svojom liste, sv. Pavol v druhom a prvom liste Solúnčanom, zo Starého Zákona Izaiáš, Daniel, Malachiáš, Zachariáš, Dávid v žalmoch a ešte iní, ktorých všetkých nemožno spomínať pre obmedzenosť diela. V Starom zákone nie je tak presne a zjavne povedané, že Kristus príde súdiť, ale predsa z niektorých miest sa dá celkom dobre dokázať, že aj v Starom zákone sa vlastne mienil Kristus ako sudca posledného súdu. Pred posledným súdom sa ukáže aj Eliáš a svojimi kázňami obráti mnohých Židov ku Kristovi.